Sú plní krásnych paradoxov.
Majú záľahy hračiek ale oni sa hrajú s úplne inými vecami. Obyčajnými. Varechami, hrncami, náradím, gombíkmi, šatkami či vankúšmi.
Nie sú hladní ale hneď, ako si sadnete k stolu s chlebom či iným pečivom, už vám dýchajú na krk s veľavravným "HAM".
Nikdy nie sú unavení. Plačú, utekajú, prosia, zdržujú len aby nemuseli ísť do postele. Ale dajte im päť minút pokoja v kresle či v sedačke a spinkajú ako keksy.
Vymýšľate im výlety do prírody, divadla, zoo či na iné zaujímavé miesta. Ale keď sa ich spýtate na zážitky tak najlepším dobrodružstvom je pre nich cesta autobusom.
Neustále vyhľadávajú kamarátov, chcú ísť na návštevu, keď sa vidia výskajú a objímajú sa akoby to boli roky od posledného stretnutia. A o desať minút sa pohádajú na život a na smrť.
Nepotrebujú poučky. Dajte im dve nádoby a prístup k vode a pol dňa budú objavovať prvé fyzikálne zákonitosti.
Čokoľvek biele na kuchynskej linke považujú za cukor. Darmo im poviete, že to nie je dobré. Múka, krupica, či soľ - všade musia vopchať prst a ochutnať.
Povedia, že môžete vyhodiť hračky do koša lebo sa im nechce upratovať a o pol dňa si ich pokojne vypýtajú späť akoby sa nechumelilo.
Sú úžasní. Malí, bystrí, múdri, nežní, krásni ľudia, ktorí vo všetkom vidia hru. Naše deti.
