Nehovorím o mimoňoch, Dore, Ane a Elze, Sofii či Štrekovi (pre neznalých to je Shrek v reči babkinho kmeňa). Hovorím o tisíc krát počutých, videných, čítaných evergreenoch. Popoluška, Snehulienka, Červená Čiapočka a ďalšie známe baby sú problém. Že aký?
Zoberme si Popolušku. Prišla na ples na koni, na koči, v tekvici alebo pešo? Stretla sa s princom raz či trikrát? A mala šaty zlatom vyšívané, červánkové či modré? Nič okolo Popolušky nie je jednoznačné. Správa sa ako agent a zahmlieva.
Snehulienka tiež nie je čistá. Raz je vraj proti nej kráľovná a raz zasa čarodejnica. Čiapočka - mala čiapku či kapucňu? A čo Maruška? Kto, do kelu, je Soľný princ? Ako dieťaťu vysvetlím že tento chlapík raz existuje a raz nie?
Osobitnou kategóriou je čert. Tento týpek úplne stratil autoritu. V časoch, keď najluxusnejšou cukrovinkou bola čokoláda Barila sme sa čerta báli. Toho v rozprávke, toho čo chodil s napitým Mikulášom po dedine aj toho z biblie. Teraz je to slaboch a mamonár. Odkiaľ to viem? Od svojej trojročnej dcéry. Vraj "čert povie Ježiškovi prepáč a dostane darčeky ". Stal sa z neho prospechár. A dokonca kamarát detí. Opäť ma o tom presvedčila dcéra keď si vzala svoj plastový mobil a zavolala. "Haló? Čert? Príď si po maminku lebo ma neposlúcha " Akože čože? Ak si moje dieťatko nájde v puberte podobnú partiu mám sa na čo tešiť.
A prečo sa vlastne tak rozčuľujem? Z dvoch dôvodov. Po prvé, ja, matka, pre dieťa najmúdrejšia osoba (samozrejme po tatinkovi) neovládam základné veci. A po druhé rozprávka na dobrú noc vďaka mojej neznalosti netrvá desať minút ale trištvrte hodinu. Pretože ma dcérka po každej vete musí opraviť a ešte ma stíha aj testovať.
"Mami a aké má Popoluška šaty "?
"Modré "
"Nie! Predsa zlatom vyšívané nevieš?"
Tak som zase neprešla. Ako zúfalý unavený rodič teda volám po zavedení štandardov. Nech ten titul vracať nemusím.
