Kamašle

Autor: Zuzana Dlugošová | 18.3.2016 o 15:33 | Karma článku: 5,89 | Prečítané:  668x

Dnes ráno som v bunde našla dcérkin plastový prstienok. Musela som si ho aspoň na chvíľu nastoknúť na prst ako správna žena a ako som si tak obdivovala ozdobenú ruku, začali sa mi v hlave tvoriť zábavné asociácie.

Podobné prstene sme totiž nosili v čase, keď môjmu hudobnému vkusu vládli MC Erik a Barbara. Spomienky sa však nezastavili pri latexových sukničkách a topánkach na platforme. Myšlienky sa valili ďalej a zabrzdili, až keď narazili v spomienkach na skutočnú legendu. Niečo, čo moje detstvo charakterizuje aspoň tak ako rozhrkaný kypriaci prášok v kindervajci. KAMAŠLE. Legíny husákových detí. Ach, ako som ich neznášala. Mali otrasné farby a nepomohlo ani to, že som z nich vyrástla. Pod otepľovačky boli dobré aj v dľžke havloviek. Navyše, keď sa moje posunuli bratovi, okamžite som vyfasovala ďalšie, po bratrancovi. Kamašle boli proste nesmrteľné. Ak sa mi pančuchy pod nimi zošúľali z brucha, hrýzli viac ako rozjašené šteňa. Pre matky a babky však boli základom odevného vybavenia dieťaťa aspoň tak ako sú  dnes pre ženy malé čierne.

Tento super kúsok zo šatníka každej odvážnej iskry bol takmer nerozlučne spätý s ďalšou vychytávkou. Hnedé vrúbkované pančuchy boli spoľahlivejšie ako hocijaké funkčné prádlo. Bez nich sa neobišla žiadna sánkovačka či korčuľovanie na jazierku. Ich flexibilitu zabezpečovala guma v páse. Ak boli veľké alebo sa guma rozťahala, stará mama ju povytiahla, spravila na nej uzol a pančuchy boli ako nové. Čo tam potom, že hrčka tlačila na pupku.  

Skutočnou módnou vychytávkou však boli biele ponožky či podkolienky lemované čipkou. V kombinácii so sandálkami som ich smela nosiť len na nedeľnú svätú omšu alebo keď som si šla po vysvedčenie. Apropo vysvedčenie. Tiež malo svoju legendu. Karafiátovú. Ja som však mala smolu. Moji starí rodičia mali záhradku a tak som vždy 30.6. dostala kyticu nejakých pivoniek, koscov či malých hrebíčkov zabalených v servítke. Cítila som sa trápne a čestne sa priznávam, že som spolužiakom závidela.Túžila som po karafiáte v krásnom striebornom obale. Úplný top medzi celofánmi bol ten, ktorý bol z jednej strany strieborný a z druhej priehľadný. Pre mňa taký nedosiahnuteľný. Karafiát tam bol uložený ako na výstave. Ako Snehulienka v sklenenej rakve. 

Keď vidím svoje dcéry, nedokážem si predstaviť aké legendy si budú pamätať ony. Ľadové kráľovstvo?  Myšku Minnie?  Uvidíme... Dúfam len, že to budú také úžasné a zábavné spomienky ako tie moje.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?